Volanie domoviny

Bývanie v meste určite má svoje výhody. Človek môže kedykoľvek a kdekoľvek zájsť na kávu, obed alebo navštíviť kino prípadne vyskúšať nejaké športové aktivity. Samozrejme nesmieme tiež zabúdať na skvelé pracovné možnosti, MHD a rýchlosť internetového pripojenia. Avšak ten nahriaty betón, pocitovo omnoho vyššia teplota a pobyt medzi štyrmi stenami (pokiaľ nemáte čas a po práci už ani chuť ísť do parku) už tak úžasne neznejú. Niekedy preto treba utiecť do dediny, rovno do horského prostredia. Napríklad taká malebná dedinka pod Roháčmi, z ktorej pochádzam, je veľmi zaujímavá možnosť.

. . .

Život na dedine je úplne iný. Bez auta by to bolo naozaj ťažké. Autobusy chodia každú hodinu, signál niekedy vypadáva (počas búrky aj elektrina), ale ľudia sú tu spokojní. Za ničím sa neponáhľajú. Dokážu si vychutnať moment žitia. Možno sa zdá, že ich život je iba jedná veľká každodenná rutina či stereotyp ale opak je pravdou. Viete človek si možno nevyberie kde sa narodí, ale môže si vybrať kde bude žiť. Tak prečo sa teda ľudia vracajú na dediny? Je to kvôli deťom? Práca to určite nebude. Keď totiž bývate tak ďaleko od nejakého veľkého mesta, tak ju proste nenájdete. Verte mi zažila som to. Tak čím to teda bude? Je to tým čistým vzduchom, veľkou záhradou alebo žiadnym svetelným znečisteným? Sto ľudí by sa 100% nezhodlo na rovnakej odpovedi. Mňa osobne na dedine baví ten psychický oddych. Keď si ráno dáš kávu na záhrade v altánku a nedívaš sa pri tom na hlavnú cestu, kde je sto metrová kolóna, pretože semafor svieti na červeno. To, že sobota nie je len deň na váľanie sa v posteli, ale deň keď môžeš niečo zveľadiť. Napríklad postrihať tie vŕby, ktoré sú už väčšie ako ty. Pokosiť trávu. Nakálať drevo, pretože zima je tu naozaj krutá. Áno viem, znie to trochu ako nútená práca. Avšak, keď sedíte pravidelne 8 hodín v práci na zadku a nehýbete už ani krkom, pretože máte točiacu sa stoličku a pijete tri kávy denne lebo si myslíte, že sa Vám chce spať, ale to Vás iba bolia oči z počítača, vtedy je to únik. Oddych. Zmena. A ako sa hovorí v zmena je niekedy fajn.

Myslíte si, že v dnešný svet sa mení tak rýchlo, že by ste na dedine nestíhali? Viete, ľudia na dedine vedia čo sú počítače, pozerajú správy a aj cestujú. Nie sme iba „zadebnenci“, ktorí si nedovidia ďalej ako na špičku nosa. Už nás neprebúdza kikiríkanie kohúta. A áno vieme čo je smartphone, iPhone a aj aké zverstvá sa dejú vo svete. Dokonca aj dedina vie byť progresívna aj preto aj turisticky atraktívna. Celý tento článok mal vlastne byť venovaný niečomu úplne inému. A však potom čo som celé dni sedela v práci a po nej som celá vyžmýkaná prišla domov s hlavou plnou myšlienok som si povedala a dosť. Tú zmenu potrebujem. Tento víkend strávim u rodičov. Žiaden stres, smog, príliš veľa ľudí. Čakal ma tam čerstvý vzduch, samá zeleň, príjemný spoluobčania, žiadne smeti po okrajoch cesty, a ani spotení ľudia v šaline , ktorý na mňa hádžu škaredé pohľady. Nabila som sa energiou. Príroda vie čarovať. (A áno aj v Brne sa dá ísť do prírody. Lenže tie masy ľudí a hluk vás niekedy odrádzajú.)

Preto sa by som sa chcela spýtať. Stojí Vám to za to mesto za to? Nehovorím, že sa máme všetci hneď sťahovať na dedinu. Ale niekedy treba z toho betónového šialenstva proste utiecť. Život je len jeden a prežiť ho v neustálom myslení, že niečo nestíhame, nám nepomôže. Treba si nájsť čas aj sám na seba. A tým nemyslím ísť na manikúru, spraviť si vlasy, či navštíviť fitko. Treba vypnúť! Netrápiť sa, nerozmýšľať. Proste si dopiť tú kávu v záhrade, vdychovať vôňu kvitnúcich kvetov a rozjímať. Aspoň ten jeden deň. Je to lepšie ako akékoľvek antidepresíva.

 

Cherchez la femme

Napsat komentář